Otvorená polemika: nekresťanský postoj k registrovaným partnerstvám

Autor: Matej Mihalík | 12.2.2014 o 21:33 | (upravené 1.7.2014 o 22:19) Karma článku: 10,17 | Prečítané:  1311x

Bloger Miro Koseček uverejnil dva články, v ktorých nazýva odmietavý postoj kresťanov k registrovaným partnerstvám homosexuálov (RP) nekresťanským. V závere prvého z článkov vyzval tých ľudí, ktorí si myslia, že sa mýli, aby napísali v čom je jeho uvažovanie nesprávne. Výzvu som prijal a preto píšem tento článok.  Toto však nie je len reakcia na pána Kosečka, ale celkovo polemika s názormi takéhoto druhu.

Kľúčová otázka

„Máme my, kresťania, právo žiadať, aby štát neumožňoval nikomu verejne prejavovať životný štýl, ktorý je proti našim náboženským princípom a tradíciám?“ Túto otázku považuje pán Kosešek článku za kľúčovú. Myslím si, že toto je hneď prvá vec, v ktorej sa autor mýli. Kľúčová otázka znie ináč: „Je homosexualita normálnym prejavom človeka?“ Ak áno, RP sú ľudským právom. Ak je homosexualita porucha, tak RP sú neprijateľné. Keďže pán Koseček tejto otázke nevenoval žiadnu pozornosť, tak považujem jeho argumentáciu za vecne nepodloženú.

Chcem ešte dodať, že strohé odvolanie sa na Americkú Asociáciu Psychiatrov (APA), ktorá vyňala homosexualitu zo zoznamu porúch, nestačí. Po prvé, APA nie je neomylná. Po druhé, kresťanov zaujímajú konkrétne dôvody výmazu, nie bezobsažné odvolávanie sa na rôzne inštitúcie. Iba tak môže vzniknúť skutočná diskusia.

Občianske hľadisko

Pán Koseček vníma tému z dvoch hľadísk: občianskeho a náboženského. Budem sa teda držať tejto schémy a začnem občianskym hľadiskom.

Autor vychádza z tvrdenia že každý môže žiť podľa vlastných morálnych pravidiel, pokiaľ tým priamo neškodí druhým.“ To vlastne znamená, že nikto (vrátane kresťanov) nesmie homosexuálom odopierať RP, lebo priamo neškodia druhým. Lenže tento argument je v princípe prvoplánový a zrejme ani autor článkov sa ním neriadi. Predpokladám, že pán Koseček je proti RP troch a viac ľudí. Ale ako priamo škodia polyamorické RP druhým ľuďom? Asi rovnako ako homosexuálne, teda nijako.[*] Nemal by pán Koseček na základe svojej logiky uznávať aj polyamorické RP?

„Môžeme a musíme pomenovať hriech hriechom, zlo zlom. Ale musíme rešpektovať ostatných a nechať ich žiť tak, ako to oni považujú za správne.“ Prečo chceme „nechať žiť“ len homosexuálov a iba im priznať RP? Prečo nie aj ľuďom v polyamorických zväzkoch? Ako druhým škodia? Napriek tomu, že podľa takto zvolenej logiky sú polyamorické RP správne, nikto nechce registrovať viac ako dvoch ľudí. Na tomto príklade môžeme vidieť, že uvažovanie pána Kosečka je opäť prvoplánové.

Navyše, samotný argument „môžeš všetko, pokiaľ neškodíš druhým“ je mylný, lebo cieľom morálky nie je chrániť len druhých ľudí, ale aj aktéra konania. Nemorálne je teda také konanie, ktoré škodí (resp. môže uškodiť) už samotnému aktérovi konania. Nepripútanie sa v aute ohrozuje iba cestujúceho a predsa povinnosť pripútať sa nie je spochybňovaná.

Vynára sa teda otázka akým spôsobom môže aktívny homosexuálny život uškodiť samotným homosexuálom? Keďže je to téma na samostatný článok, tak len odkážem na prednášku bývalého prezidenta Americkej Asociácie Psychológov, ktorý o.i. približuje život gayov počas tzv. gay liberation v San Franciscu. Nechám na každého čitateľa, nech posúdi, či sú bežné homosexuálne praktiky škodlivé pre samotných homosexuálov alebo nie.

Pán Koseček argumentuje, že počas komunizmu sa nemohol priznať ku kresťanskej viere, lebo mu hrozili problémy na univerzite. V závere odseku poľahky dodáva, či nám to, v súvislosti s témou, niečo pripomína. Áno, pripomína, aj keď nie to, čo má pán Koseček na mysli. V USA bola zo školy vyhodená študentka psychológie, lebo mala konzervatívny pohľad na homosexualitu a nechcela podstúpiť nápravný program. Podobný prípad sa stal aj na Eastern Michigan University. Takže áno, aj dnes môžu mať ľudia v spojitosti s homosexualitou problémy na škole. Akademické slobody začínajú byť minulosťou, keďže sa zakazujú neoficiálne názory.

Náboženské hľadisko

Pán Koseček v závere druhého článku argumentuje Bohom. Keďže je kresťanský Boh tolerantný k hriechom ľudí, tak aj kresťania by mali byť. To má vzbudiť dojem, že kresťania by mali tolerovať RP. Je obrovským omylom tvrdiť, že Boh absolútne toleruje hriechy ľudí. Pred Božím súdom každý platíme svoje účty a asi ani pán Koseček nebude počas tohto súdu tvrdiť, že Boh toleroval naše hriechy. Dodávam, že týmto odsekom nechcem povedať, že homosexuáli idú automaticky do pekla.

Pán Koseček ešte argumentuje bl. Jánom Pavlom II. a náboženskou slobodou. Po prvé, nerozumiem prečo bol bl. Ján Pavol II. použitý v jeho článku. Pokiaľ viem, tento pápež nepovažoval RP za kresťanské. Po druhé, náboženská sloboda nekáže kresťanom schvaľovať registrované partnerstvá. Práve naopak. Náboženská sloboda o.i. garantuje to, že ľudia nesmú byť nútení konať proti svojmu vierovyznaniu. Nútenie kresťanov prijať RP homosexuálov je teda nielen porušením náboženskej slobody, ale rovno aj slobody prejavu a názoru. Osoba bl. Jána Pavla II. a náboženská sloboda boli teda použité v nesprávnom kontexte.

Záver

Ako sme mohli vidieť, pán Koseček sa dopustil viacerých argumentačných chýb: a) položil nesprávnu kľúčovú otázku a vyhol sa podstate problému; b) použil prvoplánové argumenty; c) značne zkreslil náboženské hľadisko. Úvahy tohto typu nie sú vecné a preto nemôžu vyjadrovať "naozaj kresťanský postoj" k registrovaným partnerstvám.

 


*V skutočnosti RP homosexuálov ohrozujú druhých ľudí a to tým, že hrozia perzekúcie za nesúhlas s neliberálnymi názormi na homosexualitu. Týmto perzekúciám  sa venujem na konci svojho iného článku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?