Ondrášik zavádza v rozhovore o gejoch

Autor: Matej Mihalík | 19.7.2014 o 11:13 | (upravené 19.7.2014 o 11:21) Karma článku: 15,22 | Prečítané:  4935x

Braňo Ondrášik sa stal známy tým, že nesprávne vykresľuje vzťah Cirkvi k homosexuálom, keď krivo obvinil kardinála Turksona na základe citovania citácií. V tomto trende pokračuje aj v rozhovore pre SME.

Homosexuálov je 10 percent

Ondrášik v úvode rozhovoru tvrdí, že podľa výskumov Alfreda Kinseyho sa odhaduje zastúpenie homosexuálov v populácii na 10 percent. Toto tvrdenie sa však nezhoduje skutočnosťou.

Desať percent je relatívne veľká skupina obyvateľstva, ktorá sa dá len ťažko prehliadnuť alebo utajiť. Ak je homosexuálov naozaj 10 percent, tak prečo majú strany a politici, ktorí podporujú registrované partnerstvá (RP) alebo iné body LGBTI agendy, tak nízke preferencie? Zdá sa, že existujú len dve možné vysvetlenia: a) gejov a lesieb nie je 10 percent; b) gejov a lesieb je 10 percent, ale v skutočnosti nemajú záujem o LGBTI agendu.

Kinseyho odhad neobstojí ani z faktického hľadiska. Oddelenie psychológie University of California – Davis na svojej webovej stránke uvádza, že Kinseyho štúdie sú nedostatočné. Kinsey totiž nekategorizoval účastníkov štúdie podľa sexuálnej orientácie ale podľa sexuálneho správania a fantázií. Navyše, Kinseyho vzorka bola nereprezentatívna a teda sa nedá aplikovať na väčšiu časť populácie.

Homosexualita sa nedá zmeniť

Ondrášik ďalej považuje za prekážku zo strany spoločnosti (najmä Katolíckej Cirkvi) požiadavky na zmenu svojej orientácie. Tvrdí: „Ja ako gej sa predsa zmeniť nemôžem, tak prečo vôbec odo mňa niekto žiada, aby som sa vzdal lásky?“ Táto obrana zo strany LGBTI hnutia a liberálov je síce často počuť, ale nie je pravdivá. Dr. Nicholas Cummings, bývalý prezident Americkej Asociácie Psychológov (APsA), ktorý má o.i. dlhoročnú terapeutickú prax s homosexuálmi v San Franciscu, tvrdí, že vo svojej praxi bol svedkom stoviek zmien homosexuálnej orientácie na heterosexuálnu a že zmena je možná. Je škoda, že toto sa ignoruje. 

Treba dodať, že LGBTI aktivisti sa určite budú snažiť tento fakt akýmkoľvek spôsobom označiť za klamstvo alebo aspoň očierniť osobu pána Cummingsa. Ak sa to stane, tak to bude dôkazom toho, že sa už nepohybujeme v rovine diskusie a vedy, ale ideologického boja. 

Homosexuáli a Cirkev

V rozhovore sa Ondrášik dotkol aj Cirkvi, ktorú označil za nenávistnú voči homosexuálom. Dôvody? Cirkev neschvaľuje homosexuálny spôsob života a označuje ho za nemravný.

V tomto prípade sa v rozhovore zamieňa pojem nenávisť za nesúhlas. Nenávisť sa prejavuje násilím, čo Cirkev nerobí. Ak chce Braňo Ondrášik vyskúšať skutočnú nenávisť voči gejom, tak mu odporúčam robiť LGBTI aktivizmus v Saudskej Arábii alebo podobne.

Prečo má však Cirkev potrebu označovať homosexuálny spôsob života za nemravný a prečo KBS napísala pastiersky list tak, ako napísala?

Tento spôsob života absolútne ignoruje anatómiu človeka a základné funkcie jeho tela. A to ešte v tak citlivej oblasti, akou je sexualita. Môžete ma označiť za homofóba, ale každá parafília (porucha voľby sexuálneho objektu) je postavená na ignorovaní funkcií ľudského tela v oblasti sexuality. V čom je teda homosexualita výnimkou? Na základe akej konkrétnej veci sa homosexualita normalizovala?

Vieme, že ignorovaním vlastného tela si človek môže narobiť len problémy. A homosexuáli ich majú hneď viacero. Bývalý prezident Americkej Asociácie Psychológov uvádza, že v homosexuálnej komunite je anonymný sex a promiskuita veľmi rozšírený jav, čo následne spôsobuje alarmujúcu prevalenciu HIV/AIDS v tejto komunite. To potvrdzujú aj štatistiky. Podľa Amerického Centra pre diagnostiku a prevenciu chorôb bolo až 62% všetkých diagnóz HIV infekcie v USA spôsobených prenosom cez pohlavný styk dvoch mužov. 27% HIV infekcií bolo výsledkom heterosexuálneho pohlavného styku s osobou z rizikovej skupiny HIV (narkoman, gej, prostitútka a pod.). Gejovia sú teda jednoznačne najrizikovejšou skupinou HIV a to ešte viac ako narkomani alebo prostitútky. Podobné čísla sa vzťahujú aj na AIDS. 

HIV/AIDS, promiskuita a anonymný sex nie sú jediné problémy homosexuálnej komunity. Perverznosť je prítomná takmer na všetkých PRIDEoch alebo podujatiach organizovaných pre LGBTI komunitu. V San Franciscu sa napríklad na dúhových pochodov objavujú ľudia, ktorí v kazajkách chodia po štvornožky. V Berlíne PRIDE hraničí so sexuálnym fetišom. Samozrejme, netreba spomínať striptíz a iné podobné záležitosti na alegorických vozoch. A dodávam, že toto nie sú izolované príklady. Ešte vyvstáva otázka, že keď je homosexuálna kominuta schopná takto oslavovať svoju sexualitu na verejnosti, ako to asi robí v súkromí? 

Inými slovami, Cirkev má právo označovať homosexuálny spôsob života za nemravný a jej varovania pred týmto štýlom života sú na mieste.

Pápež František a homosexuáli

Ondrášik povedal o pápežovi, že podporuje registrované partnerstvá. Zdroj tejto správy je liberálny denník The New York Times (NYT). Už len tento fakt vrhá tieň na Ondrášikove vyjadrenia. NYT sa navyše odvoláva na dojmy LGBTI aktivistu z telefonátu s pápežom a cituje štyri slová oficiálneho pápežovho životopisca. Pričom tie štyri slová v preklade znamenajú, že pápež nazval registrované  partnerstvá menším zlom, ale stále zlom. Ak nám stačia argumenty, ktoré sú na takejto „úrovni“, tak by sa konšpiračné teórie akéhokoľvek druhu mali brať vážne. 

Ondrášik navyše v tomto rozhovore opäť ukázal, že pristupuje k zdrojom selektívne. Vatikán túto správu dementoval.

Nebolo by to ono, kebyže sa nespomenie populárny výrok pápeža: "... kto som ja, aby som ich súdil?" Nikto však už neuvádza prvú časť jeho výroku, ktorá je zároveň podmienkou: "Ak je osoba gayom a hľadá Boha a má dobrú vôľu..." V katolíčtine gej, ktorý hľadá Boha, znamená, že sa má snažiť zdržať homosexuálneho spôsobu života. Ondrášik taktiež neuviedol tú časť pápežovej odpovede, v ktorej odsudzuje akúkoľvek loby vrátane tej homosexuálnej. O tejto téme viac tu. 

Homosexualita, diskriminácia a právo

V rozhovore zazneli námietky konzervatívcov týkajúce sa diskriminácie ľudí, ktorí odmietajú prispôsobiť svoje služby homosexuálnym párom. Bol uvedený príklad denverského cukrára, ktorý bol donútený upiecť tortu na hostinu oslavujúcu uzavretie registrovaného partnerstva dvoch gejov. 

Ondrášik sa s tým vysporiadal jednoducho. Keďže sa zmenil zákon a spoločenské vnímanie, tak to ľudia musia rešpektovať. Lenže takto funguje totalita. Aj komunisti boli v podstate tolerantní a antidiskriminační. Smolu mal len, kto nemal marxisticko-leninský svetonázor. Ako môžeme vidieť, to isté platí dnes. Ten, kto nemá názor ako LGBTI, má taktiež smolu. Pritom by sa tento problém dal vyriešiť o mnoho demokratickejšie: homosexuálny pár by si našiel iný podnik a o zvyšok by sa postaral trh.

Homosexualita, rasizmus a otroctvo

Ondrášik dal viackrát  nesúhlas s LGBTI agendou do súvislosti s rasizmom, segregáciou a otroctvom. Takéto prirovnania sú neopodstatnené a vôbec nekorešpondujú s realitou. Kresťania sa k homosexuálom (teraz nepočítam americké cirkvičky) nesprávajú tak, ako rasisti k černochom. Nebudujeme pre nich žiadne rezervácie, ani ich žiadnym spôsobom nesegregujeme  a už vôbec ich nebijeme po uliciach a nepodnecujeme voči nim násilie. Ak ich niekto segreguje, tak sú to homosexuáli sami. Tí si totižto tvoria vlastné gay-štvrte ako napríklad Castro District v San Franciscu, Boystown v Chicagu alebo West Hollywood v Los Angeles.

Predpokladám však, že Ondrášik nás prirovnáva k rasistom kvôli tomu, že homosexualitu nazývame poruchou. Naše tvrdenia však majú opodstatnenie. Ako som už v článku napísal, homosexualita ignoruje ľudskú anatómiu a jej základe funkcie, čo následne spôsobuje rôzne problémy. Iná farba pleti základné funkcie ľudského organizmu neignoruje a nejde proti anatómii človeka. A práve preto je medzi rasizmom a označením homosexuality za poruchu rozdiel. 

Iné

Ondrášik v rozhovore ešte narozprával mnoho nezmyslov, ale ak by som sa mal každému venovať, tak tento článok by bol veľmi dlhý. Môžem však ešte spomenúť pár vecí na záver. 

Nie je pravda, že Cirkev posiela automaticky každého homosexuála do pekla. Chodím na Omše celý svoj život a nikde som toto nepočul a navyše je to v rozpore s jej učením. Katolícka Cirkev sa totiž nikde nevyjadruje o tom, že ktoré typy ľudí pôjdu na 100 percent do pekla. 

Cirkev si taktiež nepotrebuje vydobýjať svoju moc na úkor homosexuálov. Vlastne aký by mala z toho úžitok? Pre jej mocenské postavenie by bolo o mnoho lepšie sa postaviť na stranu LGBTI organizácií, ktoré sú financované a podporované veľkou časťou najväčších svetových korporácií. Mať podporu a peniaze od firiem ako Amazon, Apple, eBay alebo Google by bolo celkom príjemné. 

Ondrášik sa v rozhovore zrejme nechal uniesť a príbeh si dokreslil podľa seba rovnako, ako tomu bolo pri jeho obvineniach voči kardinálovi Turksonovi. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?