Legenda Ježiš

Autor: Matej Mihalík | 3.10.2014 o 21:51 | (upravené 5.10.2014 o 13:42) Karma článku: 11,73 | Prečítané:  4888x

Prednedávnom na portáli aktualne.sk bol uverejnený článok, ktorý informuje, že podľa spisovateľa a historika Michaela Paulkovicha bol Ježiš Nazaretský len púštnou legendou. Keďže tieto informácie nie sú vo svete ničím novým, poďme sa ne bližšie pozrieť. 

Ježiš ako legenda púšte

Michael Paulkovich prichádza s touto teóriou vo svojej knihe No Meek Messiah. Jeho argumentácia stojí na údajnom dlhoročnom štúdiu Biblie a rôznych historických textov. O tejto knihe však informovalo mnoho svetových mediálnych portálov vrátane MailOnline aktualne.sk ho akurát prebralo.

Podľa Paulkovicha si Ježiša pravdepodobne vykonštruovali evangelikálny rabíni, ktorí trpeli bludmi. Svoje tvrdenie opiera o to, že sa mu nepodarilo nájsť žiadnu zmienku o Ježišovi v spisoch historikov, ktorí žili v tejto dobe. Proste ticho, ktoré malo ostať po Kristovi, je vraj najväčším dôkazom jeho neexistencie.

Renomé Paulkovicha

Portál aktualne.sk síce vykreslil Paulkovicha ako renomovaného historika, ale údaje z obyčajného Googlu a Wikipédie naznačujú opak. Na Wikipédii nie je o tomto „renomovanom“ historikovi ani len zmienka. Na Googli sa Paulkovichovi už darí lepšie. Dá sa totiž vygoogliť jeho kniha a články, ktoré o jeho knihe píšu, no stále očakávam, že o renomovanom historikovi nájdem informácie o jeho vzdelaní a o tom, na ktorej univerzite pôsobí.

Taktiež by renomovaný historik mal mať ľahko dostupný zoznam svojej odbornej literatúry, ale keďže jediné dielo, ktoré sa dá od Paulkovicha zohnať je populárnym štýlom písaná kniha, mám veľmi silné pochybnosti o jeho odbornosti a renomé. No ale poďme k predmetu veci: existoval Ježiš? Ak áno, aké máme dôkazy?

Historickosť Ježiša

Rozdielny názor od tohto spisovateľa a historika má historik Paul Johnson. Tento pán je však už naozaj renomovaným odborníkom, lebo študoval na Oxforde, je verejne známy a je autorom mnohých historických monografií. Johnson v životopise o Ježišovi píše: „Dnes taký názor (Ježiš neexistoval) žiadny seriózny vedec nezastáva a je ťažké pochopiť, ako sa mohol takýto názor vôbec objaviť, lebo dôkazov Ježišovej existencie je kopa.“[1] Johnson spomína mená antických historikov, ktorí zaznamenali Ježiša ako historickú osobu. Sú nimi Plinius, Tacitus a Suetonius. V Johnsonovom životopise o Ježišovi môžeme taktiež nájsť odkaz na rímsko – židovského historika Jozefa Flavia, ktorý pôsobil generáciu po Ježišovej smrti a písal o Jeho existencii.[2]

Toto je dosť paradoxné, lebo práve títo antickí historici, u ktorých odborná obec našla zmienky o existencii Ježiša, figurujú na zozname historikov, o ktorých Paulkovich tvrdí, že nezachytili nič o Ježišovi. To znamená, že Paulkovich je nedôsledný alebo jednoducho klame.

Historickú existenciu Ježiša dokonca nepopiera ani prominentný ateista Richard Dawkins. Ten totiž v diskusii s oxfordským profesorom Johnom Lennoxom na kameru uznal, že Ježiš ako osoba existoval (aj keď odmieta Ježišove zázraky).[3] 

Ježiša ako historickú osobu dokazujú aj židovskí životopisci a to konkrétne Matúš, Ján, Lukáš a Marek. Ján bol očitým svedkom Krista, lebo bol jeho učeníkom. Ostatní traja evanjelisti zaznamenali Kristov život z rozprávania ľudí, ktorí osobne a naživo poznali Ježiša. Takže dokonca ani evanjeliá nie sú spísané dostatočne neskoro na to, aby sa z nich nedala vyvodiť autenticita existencie Krista.[4]

Historickosť Ježiša je však ťažká a komplikovaná téma, ktorej sa síce venuje hromada odbornej literatúry, ale bežnému človekovi sú tieto informácie pre ich kvantum nedostupné. Preto sa ešte budem venovať poslednému a podľa mňa najsilnejšiemu argumentu, ktorý dokazuje božskosť Ježiša Nazaretského. 

„Ticho“ po Kristovi alebo tragédia odmietnutia Krista ako Boha  

Dnes je odmietanie božskosti Ježiša Krista tak silne zakorenené, že je to pomaly spoločenský požadovaný názor. Kristus ako Boh je totiž snáď najzosmiešňovanejšia postava v 21. storočí. Ľudia dnešnej doby si však neuvedomujú akú intelektuálnu daň platia, keď odmietajú Krista ako Boha.

Prvou daňou za odmietnutie božského pôvodu Ježiša je záhada existencie Katolíckej Cirkvi, ktorú sám založil. Tou daňou je nevyhnutnosť sa vyrovnať zo skutočnosťou, že už dvetisíc rokov sa nedarí pokroku poraziť inštitúciu, ktorá podľa modernej vedy stojí na nemožnom. Existovali totiž mnohé národy (Rimania), mnohí myslitelia (Voltaire, Freud, Marx) a mnohé ideológie (komunizmus a nacizmus), ktoré si mysleli, že pokrokom eliminujú Cirkev. A veruže mali všetky dostupné zbrane, od politických až po jadrové. No zmŕtvychvstalý Ježiš a Jeho Cirkev sú stále tu. To znamená len dve veci. Buď rozum a všetky zbrane sveta nevedia poraziť jednu bláznivú rozprávku alebo Kristus bol naozaj Bohom.

Ďalšou daňou za odmietnutie Krista je Jeho až desivá všadeprítomnosť. Ježišovho vplyvu sa totiž už nikto nikdy nezbaví. 

Už len počítanie letopočtu je dôkazom, že meno Ježiš patrí na prvé miesta ľudskej histórie. Ak sa chceme zbaviť Krista, nemôžeme len vymeniť „pred Kristom“ za „pred naším letopočtom“, ale musíme vymyslieť kompletne nový letopočet, lebo každý kalendár ukazuje na Osobu, ktorá podľa mnohých ani len neexistovala.

Kristus na nás číha aj na univerzitách alebo v nemocniciach. Totiž aj tá najsekulárnejšia univerzita musí uznať, že celý univerzitný systém vymyslela Cirkev[5] [6] [7], ktorá stojí na Kristovi. To isté platí o nemocniciach. Nemocnica ako inštitúcia systematicky starajúca sa o zdravie ľudí má pôvod v stredovekej Cirkvi, [8] [9]čím sa opäť dostávame ku Kristovi. A t u sme zas pri dileme. Buď bol Kristus Boh alebo nemocnice a univerzity vznikli na základe impulzu inštitúcie, ktorá celá funguje na rozprávke. 

Poslednou a podľa mňa takou najsmutnejšou daňou za odmietnutie Krista sú Vianoce. Celá západná civilizácia slávi Vianoce. Tradícia Vianoc už dokonca prekračuje hranice Európy a Severnej Ameriky a objavuje sa v Číne, Japonsku, Južnej Kórei alebo Južnej Afrike. Napriek tomu, že sa Vianoce už zväčša neslávia ako kresťanský sviatok, napriek tomu, že ich dátum má korene v zimnom slnovrate, stále ostáva faktom, že čaro a zmysel Vianoc priniesol Kristus ako Boh. Z Vianoc Krista nikdy nevymažeme, lebo celý tento sviatok by vlastne bez Neho neexistoval. Deti by sa netešili na darčeky, rodiny by nezažívali stretnutia po rokoch a obchodníci by nemali rekordné tržby. Určite by síce existovali iné sviatky, ale tak čarovný a úspešný ako Vianoce by nebol žiaden.  

Z tohto všetkého vyplýva, že po Kristovi ostalo hocičo, len nie ticho. Kristus proste ovplyvnil príliš veľa na to, aby bol označený za legendu alebo rozprávku. Každý kto Ho odmieta ako Boha, musí čeliť tragickej skutočnosti, že množstvo veľkých vecí vzniklo len vďaka výmyslu, ktorý navyše už dvetisíc rokov nikto žiadnym dostupným prostriedkom nevie poraziť. 

 

[1] Paul Johnson, Ježíš: Životopis pro 21. století (Barrister&Principal, 2010), s. 7.

[2] Tamtiež, s. 7.

[3] Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=m5EjA-JNiVk

[4] Johnson, s. 8.

[5] Porov. Charles Homer Haskins, The Rise of Universities (Ithaca: Cornell University Press, 1957), 1; taktiež The Renaissance of The Twelfth Century (Cleveland: Meridian 1957, s. 369.

[6] Lowrie J. Daly. The Medieval University, 1200-1400 (New York: Sheed and Ward, 1961), s. 213-214.

[7] Tamtiež s. 4.

[8] Alvin J. Schmidt, Under the Influence: How Christianity Transformed Civilization (Grand Rapids, Mich.: Zondervan, 2001), s. 153-155.

[9] Ryan, „Charity and Charities“; Guenter B. Risse, Mending Bodies, Saving Souls: A History of Hospitals (New York: Oxford University Press, 1999), s. 79nn. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?