Výsledky prvej medzinárodnej štúdie o zážitkoch blízko smrti (NDE) zverejnené

Autor: Matej Mihalík | 12.10.2014 o 15:24 | (upravené 12.10.2014 o 15:45) Karma článku: 5,52 | Prečítané:  1620x

V posledných desaťročiach sa objavil fenomén tzv. zážitkov blízko smrti (NDE), ktoré majú údajne dokazovať existenciu života po živote. Dokonca na túto tému vyšlo viacero kníh, filmov a občasne sa objavila nejaká menšia štúdia. AWARE Study je však prvou veľkou, medzinárodnou vedeckou štúdiou, ktorá sa intenzívne venuje fenoménu NDE. Táto štúdia zároveň prináša zaujímavé výsledky. 

O štúdii

AWARE Study (AWAreness during REsuscitation) je štúdia spravená pod vedením doktora Sama Parniu, ktorý sa špecializuje na intenzívnu medicínu a resuscitáciu. Parnia je asistujúcim profesorom medicíny na lekárskej fakulte State University of New York at Stony Brook a hosťujúcim profesorom na University of Southampton vo Veľkej Británii.

AWARE Study bola spravená v 15 nemocniciach v USA, vo Veľkej Británii a v Rakúsku. Zahrňovala 2 060 pacientov.

Táto štúdia vyšla v renomovanom Resuscitation Journal, ktorý je oficiálnym periodikom Európskej Rady pre Resuscitáciu.

Ciele štúdie

AWARE Study vznikla na podnet fenoménu NDE, ktorý sa objavuje po celom svete a ktorému sa už mu venovali viaceré menšie štúdie. Táto štúdia má teda dva ciele.

Prvým cieľom je zistiť, či má človek počas zástavy srdca vedomie a či má tzv. zážitok mimo tela (ZMT), počas ktorého by bol schopný opísať udalosti tak, ako sa stali.

Druhý cieľ je vytvoriť lepšiu metodológiu pre ďalšie vedecké štúdie, ktoré budú skúmať fenomén NDE a ZMT.

Metodológia

AWARE Study zahrňovala 2 060 pacientov, ktorí mali zástavu srdca. Cieľom bolo spraviť rozhovor s tými, čo prežili a zistiť, či mali zážitok blízko smrti alebo boli schopní pravdivo popísať udalosti, ktoré sa udiali počas ich resuscitácie.

To, či pacient mal NDE alebo nemal, záležalo od skóre získanom v dotazníku, ktorý vypracoval doktor Bruce Greyson, emeritný profesor psychiatrie na University of Virginia. V tomto dotazníku sa nachádza 16 otázok týkajúcich sa povahy NDE a pri každej odpovedi sa dajú získať 0-2 body, pričom 0b znamená neprítomné, 1b. slabo prítomné a 2b. silne prítomné. Na NDE bolo potrebné získať skóre 7 bodov. Dotazník nájdete v štúdii v tabuľke 1. 

Zástava srdca bola vybraná z dôvodu, že sa z biologického hľadiska rovná smrti, lebo zástavou srdca sa prestáva dostávať krv do mozgu a sekundy následne prestáva tento orgán fungovať. Inými slovami, ak sa preukáže, že pacient bude mať vedomie aj počas zástavy srdca, tak je vysoko nepravdepodobné, že vedomie bolo spôsobené halucináciou alebo iným procesom v mozgu, lebo mozog je počas zástavy srdca neaktívny.

Výsledky

Z celkového počtu 2 060, prežilo zástavu srdca len 330 pacientov. Z týchto 330 ľudí, bolo schopných rozhovoru len 140, lebo ostatní buď neskôr zomreli, ich zdravotný stav nedovoľoval spraviť rozhovor alebo nesúhlasili s rozhovorom. Z týchto 140 pacientov, 39 pacientov sa nezúčastnilo ďalších rozhovorov.

To znamená, že nám ostalo 101 pacientov, ktorých bolo reálne možné skúmať. Z tejto skupiny ľudí, 55 (55%) pacientov potvrdilo, že boli pri vedomí počas zástavy srdca. Avšak, len 9 (9%) pacientov získalo v Greysonovom dotazníku dostatočný počet bodov, na základe ktorého sa dalo konštatovať, že mali NDE (stretnutie sa s príbuznými, ocitnutie sa v nebi, videnie Boha a pod.). Odpovede a zážitky, ľudí, ktorí nedosiahli potrebný počet bodov v Greysonovom dotazníku nájdete v štúdii v tabuľke 3. 

Deväť percent síce nie je veľa, ale v podstate sa potvrdili závery s predchádzajúcich výskumov NDE. Totiž aj tieto výskumy popísali zhruba 10 percentný výskyt NDE. Inými slovami, nič nové pod slnkom.

Dvaja (2%) z týchto 9 ľudí, mali dokonca zážitok mimo tela. Jeden kvôli zdravotnému stavu nemohol pokračovať v rozhovoroch, u druhého sa však zistila, pre dnešnú vedu, dosť mätúca vec.

Tento pacient, napriek zástave srdca a žiadnej mozgovej aktivite, bol schopný pravdivo opísať udalosti, ktoré sa diali počas zástavy jeho srdca. Lekárske záznamy totiž potvrdili všetko, čo videl: použitie defibrilátora, dialógy a výzor ľudí, ktorí sa oňho počas zástavy srdca starali. Tento 57 ročný človek bol teda očitým svedkom vlastnej resuscitácie. Jeho presné odpovede nájdete v štúdii v tabuľke 2. 

Ako už bolo vyššie napísané, tento pacient nemohol mať halucinácie a ani žiadne stavy podobné snom, lebo mozog bol počas jeho zástavy srdca neaktívny. 

Závery štúdie a diskusia o živote po smrti

Oficiálne závery štúdie sú teda nasledovné:

  • Obsah zážitkov blízko smrti (NDE) sa zdá byť o mnoho komplexnejší než bolo doteraz známe.
  • V niektorých prípadoch boli pacienti počas zástavy ich srdca schopní pravdivo opísať udalosti, ktoré sa diali v tom čase.
  • Viacero ľudí mohlo mať živé NDE, ale kvôli následným dávkam sedatív alebo poškodeniu mozgu si NDE títo ľudia nepamätajú. 
  • Široko zaužívané označenie NDE je zrejme nedostatočné, lebo pri zástave srdca dochádza k stavu, ktorý sa biologicky rovná smrti. Pacient teda nemá zážitok blízko smrti, ale zážitok po smrti. 
  • Doterajšie zistenia spojené s týmto javom si vyžadujú hlbší výskum bez predsudkov.

Toto sú síce oficiálne závery, ale myslím si, že štúdia jednoznačne mení všeobecné materialistické vnímanie sveta a názor, že fyzickou smrťou sa končí život človeka. Ak je totiž naše vedomie (alebo duša) len produktom mozgu a zomiera spolu s ním, ľudia by nemali mať žiadne NDE a už vôbec by sa nemal objaviť pacient, ktorý bol očitým svedkom vlastnej resuscitácie.

Existuje síce názor, že tieto zážitky sú spôsobené aktivitou mozgu, ale je nepodložený, keďže žiadna aktivita v jeho prípade nebola. Taktiež sú názory, že NDE sú výsledkom obnovujúcej sa aktivity mozgu po úspešnej resuscitácii, ale toto vysvetlenie je nedostatočné, lebo NDE zodpovedá stavu plného vedomia, na ktoré je potrebná normálne fungovanie mozgu a nie jeho „prebúdzanie sa“ z nedokrvenia na jednotke intenzívnej starostlivosti. 

Napriek tomu, že NDE malo len 9 percent pacientov a len jeden mal verifikovateľný zážitok mimo tela, stále ostáva faktom, že na potvrdenie materialistického konceptu človeka a definitívnosti smrti je predsa len potrebná nula. Takže v konečnom dôsledku si myslím, že štúdia priniesla pre mnohých pozitívne výsledky. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?