Búrka na Synode o rodine. Zmení sa Cirkev?

Autor: Matej Mihalík | 24.10.2014 o 15:25 | Karma článku: 6,75 | Prečítané:  1400x

Vo Vatikáne sa pred pár dňami skončila prvá etapa Synody o rodine. V tomto článku prinášam podrobnú analýzu toho, čo sa udialo na Synode. Z prvej etapy Synody môžeme zreteľne vidieť smer, ktorým sa Cirkev ide vydať v otázkach dnešnej doby. 

Prečo Synoda a čo je to Synoda?

Synoda o rodine je celosvetové zhromaždenie biskupov, ktoré má asistovať pápežovi pri rozhodovaní sa o prístupe Cirkvi k témam rodiny. Na tejto Synode sa diskutovali viaceré pálčivé témy ako napríklad pastoračný prístup k homosexuálom, rozvedeným alebo nezosobášeným osobám žijúcich v spoločnej domácnosti.

Synoda o rodine má dve etapy. Prvá etapa skončila teraz v októbri a jej účelom bolo pripraviť dokument na záverečnú diskusiu, ktorá sa udeje v rámci druhej etapy Synody v októbri 2015. A až v tejto druhej etape môžeme očakávať apoštolskú exhortáciu pápeža a operatívne smernice pre pastoráciu ľudskej osoby a rodiny.

Priebeh prvej etapy Synody

Prvá etapa Synody o rodine sa delila na dve časti. V prvej časti sa konala diskusia, na ktorej boli prednesené názory na rodinu biskupov z celého sveta, pričom odzneli aj liberálnejšie postoje. Taktiež dostali priestor laici, teda osoby, ktoré nežijú v zasväteným životom. Táto časť bola ukončená správou zo synodálnej diskusie, tzv. relatio post disceptationem. Práve toto relatio vyvolalo toľké kontroverzie, ktorých sa chytili média celého sveta.

Na druhej časti biskupi rokovali o záverečnom dokumente (relatio synodi), ktorý je záväzný pre druhú etapu Synody o rodine. Treba poznamenať, že až z tohto dokumentu je možné robiť predpoklady o tom, akým smerom sa asi bude Katolícka Cirkev uberať v oblasti rodiny.

Správa, ktorá spôsobila búrku  

Správa zo synodálnej diskusie (relatio post disceptationem) vyvolala veľkú polemiku, lebo obsahovala body, ktoré znejú kontroverzne vo vzťahu k doterajšiemu cirkevnému učeniu.

V bode 36 je vyjadrená potreba poukázať na pozitívne aspekty spolužitia nezosobášených osôb a v bode 38 sa píše, že v týchto vzťahoch „je možné nájsť autentické rodinné hodnoty.“

Stať, ktorá sa venovala homosexuálom (body 50-52), vyvolala asi najväčšie kontroverzie. V bode 50 je otázka, že či sú katolícke komunity schopné akceptovať a ohodnotiť sexuálnu orientáciu homosexuálnych osôb bez toho, aby bolo kompromitovaná náuka Cirkvi. V bode 52 sa píše: „Bez toho, aby bol popretý morálny problém vzťahujúci sa k homosexuálnym zväzkom, je vzaté do úvahy, že existujú prípady, v ktorých vzájomná podpora a obetavosť predstavujú cennú oporu v živote partnerov.“ Tento bod bol asi najproblematickejší, lebo odporuje doterajšiemu názoru Cirkvi, že partnerský život osôb rovnakého pohlavia je nezriadený a proti Božiemu plánu.

Bod 47 navrhuje, aby sa v individuálnych prípadoch, povolilo rozvedeným prístup k Eucharistii, čím sa tiež tento bod odchýlil od pôvodného prístupu Cirkvi.

Kontroverzie však pri relatio post disceptationem neskončili.

Počas synodálnej diskusie sa k slovu dostala rodina Pirolovcov, ktorá predstavila svoj pohľad na prístup katolíkov k homosexuálnym párom: „Naši priatelia pripravovali rodinné vianočné stretnutie. Ich syn však chcel priviesť domov svojho partnera. Naši priatelia to prijali, lebo pevne verili v učenie Cirkvi a chápali potrebu, aby ich vnúčatá videli, že je potrebné do rodiny prijať ich uja a jeho partnera.“ Podľa rodiny Pirolovcov práve takto vyzerá prístup, ktorý káže Kristovo milosrdenstvo.

Z obsahu prvého relatia a zo svedectva Pirolovcov je jasné, že vzbudilo po celom svete ošiaľ. V novinách a na internete si písalo o tom, ako sa Cirkev liberalizuje. Nevyhlo sa tomu ani Slovensko. Dokonca aj v rámci Cirkvi vznikli obavy z toho, či sa Cirkev nepoddáva sekulárnej agende.

Reakcie biskupov a kardinálov, ktorí boli účastní na Synode, a chyba v komunikácii

Reakcie na prvé relatio nenechali na seba dlho čakať.

Arcibiskup Stanislaw Gądecki z Poznane sa nechal počuť, že relatio post disceptationem jasne neguje učenie sv. Jána Pavla II.

Americký kardinál Raymond L. Burke, prefekt Najvyššieho Tribunálu Apoštolskej Signatúry, sa vyjadril, že ako „verný pastier stáda, nemôže akceptovať“ tento dokument a to napriek tomu, že sa jedná iba o správu z diskusie a nič záväzné. Burke sa dokonca vyjadril, že relatio nemá pevný základ vo Svätom Písme a v učení Katolíckej Cirkvi.

Burke taktiež odmieta svedectvo rodiny Pirolovcov a tvrdí, že ak Cirkev odmieta homosexuálne spolužitie, tak predsa žiadna katolícka rodina nemôže učiť svoje vnúčatá prijať toto spolužitie ako za niečo normálne.

Austrálsky kardinál George Pell sa jasne vyjadril, že Cirkev sa nemieni poddať sekulárnej agende. Podľa Pella bolo „prvé relatio tendenčné, chybné a neprezentovalo skutočné postoje biskupov zúčastnených na Synode.“ Pell na záver dodáva, že iba veľmi malá skupina biskupov akceptuje homosexuálne zväzky, ale Cirkev nemôže ísť týmto smerom, lebo by sa tým spreneverila vlastnému učeniu.

Naskytuje sa však závažná otázka. Ak relatio nereprezentovalo názor väčšiny biskupov na Synode, tak prečo obsahovalo tieto body?

Kardinál Burke to priblížil v rozhovore pre Catholic World Report. Informovanie o stave diskusie v rámci Synody má na starosti Generálny Sekretariát Synody. Podľa Burkea Generálny Sekretariát neinformoval pravdivo a dal prednosť názorom, ktoré neboli reprezentatívne. Burke sa dokonca vyjadril, že ten, kto napísal prvé relatio sa snaží presadiť svoju agendu a nerešpektujúc diskusiu biskupov.

Čo je však najtragickejšie na tejto správe je, že, podľa slov kardinála Napiera, bola publikovaná bez vedomia biskupov a reprezentovala názor len jedného alebo dvoch účastníkov Synody.

Ako reagoval pápež?

Pápež reagoval na zmätok ohľadne prvého relatia celkom zreteľne. Do komisie, ktorá mala napísať záverečný dokument prvej etapy Synody menoval juhoafrického kardinála Wilfrieda Napiera a arcibiskupa mesta Melbourne Dennisa Harta.

Napier patrí medzí tých, ktorí verejne kritizovali obsah prvého relatia a arcibiskup Hart je oponent akejkoľvek zmeny učenia Katolíckej Cirkvi ohľadne rodiny.

Myslím si, že týmto krokom by konečne mohli skončiť špekulácie o Františkovi, ako o liberálnom pápežovi, lebo prečo by ináč do tejto komisie menoval ľudí, ktorí sa snažia držať Kristovho učenia?

Záver prvej etapy Synody

Po prvotných turbolenciách Synoda potvrdila líniu, ktorá sa drží Ježišovho učenia a cirkevnej tradície.

Podľa záverečnej správy (relatio synodi) Cirkev musí nájsť správnu cestu ako kohabitujúcim ľuďom ukázať potrebu žiť v stabilnom manželskom zväzku. To znamená, že Synoda potvrdila doterajší postoj Cirkvi, ktorý odmieta spolužitie mimo manželstva a hľadá nové spôsoby ako propagovať manželstvo. 

Taktiež bola zamietnutá snaha o dovolenie pristupovať k Eucharistii rozvedeným osobám.

V neposlednom rade boli úplne zmenené body týkajúce sa homosexuality. Napríklad v bode 50 sa teraz píše: „Niektoré rodiny žijú v situácii, že niekto z ich členov má homosexuálnu orientáciu. V tejto veci sme si kládli otázku, aká pastoračná pozornosť k týmto situáciám je vhodná vzhľadom k tomu, čo učí Cirkev: »Neexistujú žiadne dôvody pre posudzovanie homosexuálnych zväzkov tak, že by boli akokoľvek podobné alebo dokonca vzdialene analogické Božiemu zámeru s manželstvom a rodinou«. Avšak, muži a ženy s homosexuálnymi sklonmi majú byť prijímaní s úctou a jemnocitom.“

K záverečnej správe treba dodať, že sa, narozdiel od prvej správy, o každom jednom bode hlasovalo, čo znamená, že tento dokument skutočne reprezentuje názory Synody. 

Ide sa podľa Božieho plánu?

Mnohí chcú uvoľnenie cirkevného učenia kvôli tomu, lebo ide údajne proti Božiemu plánu lásky. Dokonca nie jedna protestantská cirkev schvaľuje zväzky osôb rovnakého pohlavia. Ako teda z tejto šlamastiky von?

V Biblii sa ale nenachádza žiadna zmienka o tom, že by Ježiš považoval takéto zväzky za normálne. Boží plán však môžeme vidieť aj v prírode. Z hľadiska stavby tela človeka sa akceptácia homosexuality ako normálneho javu ukazuje ako antropologický regres a popretie očividného.

V neposlednom rade sa môžeme pozrieť na dejiny Cirkvi v 20. storočí a jej veľké postavy.

Svätý Ján Pavol II. jasne odmietal homosexualitu a považoval ju za vnútorne nezriadenú vec. Napriek tomuto postoju, tento pápež spravil mnoho dobrého. Založil tradíciu Svetových Dní Mládeže, na ktoré každé tri roky zavíta aspoň milión mladých z celého sveta. Bol bojovníkom proti komunizmu a vo svojej teológií tela jednoznačne vyzdvihuje krásu a potrebu vzťahu medzi mužom a ženou. Cirkev, ktorú založil sám Ježiš, ho vysvätila za svätého a dokonca sa mu prisudzujú viaceré zázraky. Inými slovami, keďže cez tohto svätca očividne konal Boh, je zrejmé, že aký má Boh názor na homosexualitu.

Ďalším svätcom je Páter Pio, ktorý je známy nielen svojim konzervatívnymi postojmi, ale aj stigmami, ktoré nosil 50 rokov. Stigmy Pátra Pia patria medzi najväčšie zázraky Cirkvi a bolo by hlúpe predpokladať, že by nimi Boh obdaril človeka, ktorý má nesprávny názor na rodinu.

Pointa je, že každý človek, ktorý niekam posunul Cirkev a ktorý mal nejaké špeciálne dary od Boha, sa držal jej pôvodného učenia. Avšak, ktorí sa ju snažili „reformovať“ podľa svetského učenia, zapadli v prachu histórie. Myslím si, že rovnako to bude aj v prípade Synody o rodine. Učenie Cirkvi o rodine sa nezmení. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?